Volcanoes National Park

Návštevu ostrova Big Island sme si zvolili práve kvôli tomuto národnému parku a možnosti pozorovania aktívnej vulkanickej činnosti. Keďže sme túto východnú časť ostrova chceli preskúmať podrobnejšie, prispôsobili sme tomu aj naše ubytovanie, ktoré sa nachádzalo len pár km od vstupnej brány. Vo Vulkano parku sme dokopy strávili 2 dni a kvôli “žiare” z krátera sme sa sem 2x vrátili aj večer za tmy. Keďže aktívny lávový prúd sa ale v čase našej návštevy vyskytoval len mimo územia parku, tento zážitok do tohto článku nezahrniem. O tom, ako sme lávu hľadali a či sme ju nakoniec našli, som napísala osobitný článok – láva.
Vstup do parku je spoplatnený, lístok stojí 25$ za celé auto (december 2017) a platí celých 7 dní. Je možné zakúpiť si aj zvýhodnený “set vstupov”, ktorý zahŕňa vstup do ďalších dvoch parkov Haleakalā National Park a Pu‘uhonua o Hōnaunau National Historical Park. Prvý spomínaný – Haleakalā, sa ale nachádza na inom ostrove, konkrétne na Maui, takže tento set si zakúpte len v prípade, že sa chystáte navštíviť aj daný ostrov. My sme síce navštívili aj historický park Pu‘uhonua o Hōnaunau, ale neoplatilo sa nám kupovať tento triple balíček.

Volcanoes Nat. Park
Source: https://waww.nps.gov/havo/planyourvisit/maps.htm

Prvý deň sme si dali klasickú jazdu, s povinnou zastávkou v Kīlauea Visitor Center. Priamo v centre, ako aj na tabuliach popri ňom, nájde človek všetky potrebné informácie o aktuálnych podmienkach/varovaniach/prístupných častiach. Keďže ide o stále aktívne vulkanické územia, je vždy dobré informovať sa o aktuálnom stave parku. A ak aj napriek tomu budete mať nejaké otázky, miestni rangeri Vám radi poradia. My sme sa s jedným z nich dali do reči a doporučil nám výborný trek, ktorý je vraj jeho najobľúbenejší. Ale o tom trošku neskôr.
Kúsok od visitor centra sa nachádza Volcano House, okolo ktorého vedie krátka prechádzka k vyhliadke na kalderu Kīlauea, spolu s kráterom Halemaʻumaʻu. Pôvodne to vlastne bola cesta, ktorá ale bola tak narušená, že ju museli uzavrieť. V súčasnosti si už príroda berie to, čo jej patrí a z cesty na niektorých úsekoch zostal už len minimálny kúsok. V tejto časti sme nestretli žiadnych iných turistov, takže sme si výhľad mohli užiť v kľude. Samozrejme, treba prísť čo najskôr ráno.

Pri visitor centre začína aj ďalšia krátka “túra”, ku geotermálnej oblasti Sulphur Banks. My sme si túto trasu o kúsok predĺžili a prešli sme sa rovno k Steam Vents a odtiaľ časťou Crater Rim Trail späť k centru. Počas tejto krátkej prechádzky je možné pozorovať viacero rôznych biotopov. Od hustého lesa, geotermálnej oblasti bez vegetácie, až po obrovskú kalderu a kráter, na ktoré sa tentokrát naskytá výhľad z trošku inej strany. Navyše sme po ceste opäť stretli len minimum ľudí, takže sa určite oplatí prejsť. K Steam Vents sa človek pohodlne dostane aj autom, keďže hneď vedľa sa nachádza parkovisko a hneď to aj bolo vidieť podľa počtu turistov. Tí sa však našťastie väčšinou nehnú na viac ako pár metrov od auta, takže akonáhle sme si to nasmerovali na Crater Rim Trail, opäť zavládol pokoj.

Po návrate k autu sme si to už nasmerovali k jednej z najkrajších ciest celého ostrova – Chain of Craters Road, ktorá vedie skrz lávové polia až k pobrežiu. Z cesty vidieť staré prúdy zatuhnutej lávu, ktorú cesta na viacerých miestach priamo pretína. Okrem toho je lemovaná aj viacerými krátermi, v ktorých sa stále v niektorých častiach parí. Pri väčšine z nich sa dá zaparkovať a poprechádzať, prípadne sa vydať na dlhšiu túru skrz lunárnu krajinu. Cesta ponúka aj krásne výhľady na pobrežie, a ten kontrast čiernej lávy a modrého oceánu je úžasný. Občas sa objaví aj nejaký ten kúsok lesa, ktorý zostal akoby zázrakom neporušený v obkľúčení lávových prúdov. Cesta končí až pri pobreží, kúsok od Hōlei Sea Arch, ktoré je populárnym turistickým miestom. My sme šli na koniec cesty s tým, že sa si spravíme dlhšiu túru a snáď nájdeme nejaký aktívny prúd lávy. Našťastie sme stretli rangera, ktorý nás informoval, že v parku sa už žiaden aktívny prúd nenachádza, takže nám ušetril hodiny blúdenia po lávových poliach. Navyše nám odporučil, aby sme to skúsili z druhej strany parku, kde by ešte mali byť posledné, pomaly vyhasínajúce prúdy. Tak sme sa aspoň chvíľu potúlali po čiernom poli, pozreli si populárny lávový oblúk a po ceste naspäť sme sa ešte zastavili pri mieste, kde sa nachádzajú petroglyfy. Pu`u Loa je posvätným miestom Hawajčanov, najmä tých z oblasti Kalapana, takže sa k tomuto miestu treba správať s úctou a za žiadnych okolností neschádzať z derevených chodníkov, ktoré vedú ponad petroglyfy.
A ešte jednu vec musím spomenúť, aj keď máte ráno krásne počasie bez jediného mráčika, na Hawaii to nič neznamená. Na dážď a vietor treba byť pripravený za každých okolností.

Ako som už v úvode článku spomenula, do parku sme sa dvakrát vrátili aj v noci, aby sme videli Halemaʻumaʻu kráter v celej svojej kráse, a teda so žiarou, ktorú v tme vytvára láva priamo vnútri krátera. Keďže celá vrchná časť parku sa nachádza vo vyššej nadmorskej výške, počasie je tu úplne iné, ako pár kilometrov od parku. My sme sa sem vybrali z nášho ubytovania s tým, že u nás sme krásne videli celú nočnú oblohu, posiatu hviezdami. A to sme boli vzdialení len 18km (cestná vzdialenosť, takže vzdušnou čiarou ešte bližšie). Takže prvý pokus nám zmarila hustá hmla, preto sme sa sem opäť vydali iný večer, kedy sme už konečne kráter naozaj videli v plnej kráse. Byť tam a sledovať to na vlastné oči je neopísateľný zážitok, keďže fotky to identicky zachytiť ani nedokážu. Bohužiaľ sa ale po tohtoročnej erupcii celý obsah krátera “stratil”, resp. veľká časť lávy sa priamo vyliala na povrch skrz kráter Puʻu ʻŌʻō. To znamená, že v súčasnosti nie je možné vidieť nič podobné, ako na mojich fotkách z decembra 2017 nižšie.

Do Vulkano parku sme sa vrátili aj po 4x, a to s cieľom absolovať túru, ktorú nám odporučil ranger vo Visitor centre. Vďaka nemu sme si nerušene užili rozmanitú prírodu, keďže turistov sme stretli až v poslednom úseku celej trasy (ak nerátam asi 3 ľudí, ktorí sa mihli niekde predtým). Na Big Islande sa nachádza 11 z 13 klimatických zón a počas tejto túry sme sa o neskutočnej diverzite ostrova presvedčili.

VNP
Source: https://www.nps.gov/havo/images/Reopening_Map_v4_full.jpg

Začínali sme pri Thurston Lava Tube (v súčasnosti bohužiaľ aj po znovuotvorení parku ostáva tunel zatvorený, na mape vpravo), kde sme nechali odparkované auto. Podľa značiek by tam nemalo parkovať dlhšiu dobu (presný čas si už nepamätám), ale iné nikde na blízku nebolo a ranger nám žiadne obmedzenie nespomenul, tak sme to riskli. Našťastie auto tam na nás počkalo bez ujmy na jeho zdraví a našej peňaženke. A samozrejme, treba prísť ráno čo najskôr, kým tu nie sú zástupy ľudí a plné parkovisko. My sme sem dorazili okolo 8:30 a žiadne iné auto sme nevideli (cez deň býva dané parkovisko na kompletku plné). Už pri krátkej prechádzke, ktorá vedie do lávového tunela, som bola očarená miestnou vegetáciou. Od prazvláštnych stromov, až po obrovské rastliny pripominajúce prerastené paprade, človek si tu pripadá ako v inom svete. Aj samotný tunel je zaujímavý, ale ja som bola viac fascinovaná tou okolitou prírodou. Z tunela sme pokračovali ďalej na krátky úsek Escape Road Trail, odkiaľ sme sa po chvíľke napojili na Crater Rim Trail. Obe trasy viedli prevažne cez zalesnené územie, aj keď u nás pod pojmom les chápeme niečo úplne iné. Následne sme sa na chvíľu napojili na hlavnú cestu a vydali sme sa späť na severozápad, k Devastation Trail. Tento úsek už ponúkal úplne iné výhľady, bohatá vegetácia sa zmenila na pustú lunárnu krajinu, ktorá nás doviedla až ku kráteru Kīlauea Iki, kde sme sa napojili na Kīlauea Iki Trail. Pri klesaní do krátera po Devastation Trail som sa cítila akoby mám schizofréniu. Po pravej strane som sa dívala na krajinu takmer bez života, čierna oblasť okolo Pu’u Pua’i pripomína sopečnú púšť. Zatiaľ čo po ľavej strane sa mi naskytal výhľad na hustú zalesnenú krajinu. Po chvíli klesania sme sa do daného lesa priamo napojili a znova som sa cítila, akoby som neprešla pár stoviek metrov, ale sa teleportovala na úplne iné miesto. Z lesa sa nám občas naskytol aj výhľad na kalderu Kīlauea, spolu s kráterom Halemaʻumaʻu. O rôznych vegetačných zmenách v rámci lesa už ani nejdem rozprávať. Dostali sme sa k záverečnému klesaniu do krátera Kīlauea Iki, ktoré nám opäť ponúklo pohľad na čiernu sopečnú krajinu bez života (na prvý pohľad). Pri prechádzaní kráterom je občas ťažké sa orientovať, keďže chodník je značený malými pyramídkami z lávy. V tejto časti sme už stretli aj zopár skupiniek turistov, takže cestu sme občas videli aj vďaka nim. Raz sme si ale akosi zamenili umelo vybudovanú pyramídu s nejakou prírodnou skalou, a tak sme trošku poblúdili. Navyše nás nasledoval ešte jeden pár, takže sme potom oficiálnu cestu hľadali spolu 🙂 Takže treba byť obozretný a dobre si prehliadnuť značenie chodníka. Nakoniec sme sa úspešne dostali až na koniec krátera, kde nás čakala ešte posledná “skúška”. Totiž v tejto časti už vyrastali rôzne kríky, ktorých kvety lákali roje ôs. Naozaj to bolo nepríjemné a bola som rada, že sme sa nevybrali opačnou trasou, a teda že sme na tomto mieste nezačínali. Veľa ľudí sa totiž rozhodovalo, či vôbec ísť, keďže nemali potuchy že osy boli iba na tomto jedinom mieste. Nasledovalo záverečné stúpanie, tentokrát už cez ďalší zelený úsek parku, až späť k parkovisku, kde nás poslušne čakal náš štvorkolesový kamoš.

Pred absolovovaním akejkoľvek dlhšej túry však odporúčam zastaviť sa najprv pri Visitor Centre a skontrolovať, či pre daný deň nie sú vydané nejaké výstrahy. My sme sa totiž k centru nešli pozrieť a smerovali sme hneď k Thurston Lava Tube, kde sme celú túru začínali. Hneď Vám vysvetlím zmysel kontroly. Totiž počas túry som párkrát veľmi výrazne cítila zápach síry a kadejakých iných plynov a miestami som sa cítila dosť nekomfortne. Ťažko sa mi dýchalo, bolela ma hlava a celú som ju mala pod akýmsi zvláštnym tlakom, neviem to ani opísať. Až po dokončení našej trasy sme sa zastavili v Kīlauea centre, keďže sme potrebovali doplniť zásoby vody. Vtedy som si všimla varovanie, ktoré bolo vylepené hneď na vchodových dverách, týkajúce sa vysokej koncentrácie vulkanických plynov v ovzduší. Starším osobám, deťom, ako aj osobám s problémami dýchacieho ústrojenstva bol odporúčaný pobyt vonku len na krátku dobu, a ani zdraví jedinci to nemali s pobytom vonku prehánať. Hlavne, že my sme si dali poldennú túru 😀 Ale každopádne, určite návštevu parku odporúčam.

One thought on “Volcanoes National Park

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s