Život pri jazere Mývatn

Pri jazere, konkrétne v oblasti Skútustaðir, sme strávili prvú islandskú zimu ešte v roku 2016/17. Po 4 a pol mesiacoch sme vymenili Island za Kanadu, a späť na Mývatn sme sa vrátili vo februári 2018. Oproti Raufarhöfnu, kde sme si prvýkrát vyskúšali život na Islande, je Mývatn oveľa rušnejším miestom. Nachádza sa totiž priamo na Ring road-e, teda hlavnej ceste, ktorá vedie okolo celého ostrova. Navyše oblasť Mývatn ponúka viacero “must-see” destinácii, takže patrí k povinným zastávkam všetkých turistov, ktorí si zvolili cestu Ring roadom. V letnom období sa k nim pridávajú aj tí, ktorí dorazili na Island – do Akureyri, zaoceánskou loďou len na jeden deň.

Skutustadir

Našťastie však teraz pracujeme len v malom, rodinnom farmhouse, takže okrem ubytovania a raňajok neposkytujeme žiadne iné služby. Prvú zimu sme ale pracovali vo veľkom (susednom) hoteli, ktorý má samozrejme aj reštauráciu, takže keď vidím prichádzať tie zástupy autobusov z trajektov, som rada že letu sme sa úspešne vyhli.

Čo sa týka nejakých možností vyžitia, sme nesmierne vďační za auto, ktoré máme k dispozícii. Skútustaðir je totiž len malé územie so zopár domami, dvoma guesthousmi, dvoma hotelmi a pumpou (len stojany na tankovanie). K nášmu guesthousu patrí aj farma s cca 70 kravami a niečo vyše 330 ovcami (po lete sa posielajú jahňatá na jatky, takže počet výrazne klesne 😦 ). Okrem nich máme ešte aj nejaké sliepky a psy, ktoré vždy radi vybehnú niekam na prechádzku. Susedia majú tak isto farmu, ale konskú, takže zverinca máme dostatok. Okrem toho sa tu nachádza aj kostolík, avšak aj keby sme mali záujem o nejakú omšu, slúžia ich tu tuším len počas väčších sviatkov. Súčasťou oboch hotelov sú ale reštaurácie, takže aspoň tam sa dá zbehnúť na jedno 🙂 Aj keď jeden z hotelov je otvorený len počas hlavnej sezóny, takže v zime sú možnosti obmedzenejšie. A raz za čas sa niekde v okolí koná spoločná grilovačka.

Zhruba 15 minút cesty autom sa nachádza malé mestečko, Reykjahlíð, ktoré je centrom diania :D. Žije v ňom necelých 300 obyvateľov a okrem regulérnej pumpy, obchodu s potravinami, druhého obchodu so suvenírmi, školy, kostola, viacerých hotelov, kempov, reštaurácii a barov, sa tu nachádza aj posilňovňa, krytá športová hala a viaceré vonkajšie ihriská. Počas leta sa v bare (výnimočne aj v Nature Baths) občas konajú koncerty, takže fanúškovia islandskej hudby si prídu na svoje. Kúsok od mestečka/dediny sa nachádzajú známe prírodné kúpele Mývatn Nature Baths, ktoré sú druhými najznámejšími na celom Islande, hneď po Blue Lagoon, ktoré sa ale nachádzajú na juhozápade ostrova. V širšom okolí sa ešte nachádzajú ďalšie reštauračné zariadenia, takže ak chce človek míňať nekresťanské peniaze na jedlo, vie sa vybúriť.

Prejdem radšej ale k prírodným zaujímavostiam okolia. Ako som už spomenula, Mývatn je magnetom pre turistov. Celá oblasť je vulkanického pôvodu a v niektorých častiach vyzerá až apokalypticky. Začnem “atrakciou”, ktorá sa nachádza hneď oproti nášmu guesthousu, na pôde našich farmárov. Ide o pseudokrátery Skútustaðagígar, po ktorých sa dá poprechádzať. Navyše z ich vrcholov je výhľad na jazero a okolité hory. Presne pri týchto pseudokráteroch sa na zamrznutom jazere natáčali scény do filmu Rýchlo a zbesilo 7, pár rokov dozadu. Členovia štábu boli ubytovaní aj v guesthouse, kde pracujeme a domáci mali v tom čase o zábavu postarané, výbuchy a naháňačky na dennom poriadku.

Ďalšou obľúbenou zastávkou je oblasť Dimmuborgir. Ide o lávové polia, ktoré vytvárajú tie najrôznejšie útvary a s troškou predstavivosti tu človek nájde všetko možné. Dokonca aj trollov 🙂  V zimnom období je to navyše aj domov pre Yule Lads, 13 dajme tomu škriatkov, ktorí nosia deťom počas 13 dní pred Vianocami darčeky. Ale len tým poslušným samozrejme.
Neďaleko Dimmuborgiru sa nachádza mohutný kráter Hverfjall, ktorý pre mňa osobne patrí k top miestam v okolí (hneď po Krafle). Na vrchol sa dá vyliezť oficiálnym chodníkom, ktorý následne pokračuje dookola celého krátera. Ten je miestami hlboký až 140 m. Z vrcholu sú nádherné výhľady na celé okolie, od lávových polí, jazera, geotermálnych oblastí, až po vzdialené hory. V lete navyše vytvára kombinácia čiernej lávy, zelenej vegetácie, hnedých hôr a modrého jazera zaujímavé kontrasty.
Asi najpopulárnejším miestom je jaskyňa Grjótagjá, ktorá je ale navštevovaná najmä fanúšikmi seriálu Games of Thrones. V tejto jaskyni sa totiž natáčali niektoré scény, a tak ju má mnoho “cestovateľov” na svojom must-do zozname. Pre mňa osobne to ale nie je nič svetoborné a pokojne by som túto návštevu oželela. Počas leta pri nej často býva plnka, a tak si človek aj tak tú jaskyňu nevychutná. Navyše mnoho z ľudí nerešpektuje fakt, že v jaskyni je zákaz kúpania. Predsa keď sa tam kúpal niekto v seriáli, chcú to aj oni a nič ich nezastaví. To ale platilo donedávna. V súčasnoti tam totiž pribudli mreže, ktoré verím, už dokážu zastaviť každého.
Oproti predošlej jaskyni je naopak, geotermálna oblasť Hverir, určite zaujímavou zastávkou. Aj keď oblasť býva väčšinou tiež plná turistov, okrem malého okruhu pomedzi fumaroly, horúce pramene a bahno, sa dá vyliezť až na kopec Námafjall, na ktorého vrchole je už podstatne väčší kľud. I samotný vrchol je geotermálne aktívny a sírneho zápachu sa človek nezbaví ani tu. Je odtiaľ samozrejme výborný výhľad aj na okolitú krajinu. Opäť raz hory, lávové polia a v prípade dobrej viditeľnosti je možné zahliadnuť aj ľadovec vo vnútrozemí.
Posledným miestom, ktoré spomeniem (vybrala som len tie najznámejšie) je pre mňa strašne fascinujúca a jednoznačne topka spomedzi všetkých, stále aktívna sopka Krafla, spolu s priľahlou oblasťou Leirhnjúkur, ktorá je súčasťou celej kaldery. Územia sú od seba ale vzdialené cca 2 km (cestou a chodníkom), takže človek ich nevníma ako súčasť jedného celku. V oboch oblastiach sa nachádzajú oficiálne trasy pre chodcov, takže od krátera s jazerom vo vnútri, cez geotermálne polia a časti geotermálnej elektrárne (potrubia a malé sci-fi konštrukcie) na Krafle, až po ďalšie geotermálne polia, ktoré sú obklopené tými lávovými rôzneho veku (vidieť aj relatívne čerstvú lávu) a fumarolmi, ponúka celé územie s tak malou rozlohu naozaj široké spektrum zaujímavostí.
Vyššie som len v skratke spomenula tie najznámejšie destinácie, podrobnejšie informácie o celom okolí si môžete pozrieť na Peťovej stránke.

A čo sa počasia týka, myslím že je tu rovnako nevyspitateľné, ako vo všetkých ostatných častiach ostrova. Jediné čo tu máme “extra”, je špeciálny druh hmyzu nazývaný mýflugur, ktorý sa vraj nenachádza nikde inde. Ide viacmenej o komáre, vyzerajú úplne podobne ako tie naše, akurát neštípu a lietajú tu v húfoch. Miestami je vidieť celé roje, ktoré svojim hromadným lietaním vytvárajú rôzne útvary, najčastejšie mini tornáda. Najhoršie to je v časoch, kedy sa liahnu nové “komárčatá”, vtedy sú naozaj všade. Ochranná sieťka na hlavu patrí k povinnej výbave. A ak existuje nejaká karma za to, koľko som ich už vyzabíjala, nechcem ani vedieť čo ma čaká. A to sa “leto” ešte zďaleka neskončilo. Tie úvodzovky preto, lebo počasie tomu letnému tento rok veľmi nezodpovedá. Dnes, 24.7.2018, sme mali krásnych 8°C s prehánkami a zamračenou oblohou. A takto nejako už fungujeme asi tretí týždeň. Inak vie byť aj naozaj teplo, okolo 20°, na krátky rukáv akurát. Teda ak náhodou nefúka a svieti slnko 😀
Zima naopak nebýva až tak strašná nízkymi teplotami, najhorší je vietor a málo denného svetla. Toho si ale zasa užijeme až až počas letného obdobia, kedy máme svetlo počas pár mesiacov nonstop. Ešte k tej zime, posledné zimy boli podľa domácich slabé. Ja som bola prekvapená, koľko málo snehu sme mali, čakala som všade haldy, ale tých som sa dočkala len 2x na pár dní, a to za obe zimy dokopy. Inak väčšinou aj keď nasnežilo, potom napršalo, takže akurát všetko pomrzlo a mali sme klzisko. Ako som už spomenula, najhorší je jednoznačne vietor. Niekedy fučalo tak, že som sa naozaj bála prejsť aj zopár metrov. A v kombinácii so snežením to bolo naozaj nepríjemné. Lyžiarske okuliare mi teda poslúžili okrem svahu aj na prechod vo fujavici 🙂 Každopádne aj zimné obdobie má svoje čaro. Takmer celé jazero je zamrznuté, z tej našej strany zamŕza celé a miestni to využívajú na zimné hrátky ako jazdu autami, skútrami či koňmi. Dokonca sa tu každoročne koná súťaž v jazdení na koňoch, konkrétne v tölte, čo je špeciálny druh kroku/behu islandských koní.

2 thoughts on “Život pri jazere Mývatn

  1. Hezky napsané. Vzhledem k tomu, že tam cca za tři týdny pojedeme a v okolí se budeme několik dní pohybovat, tak i praktické. A Peter má ty stránky moc hezky udělané. Díky! 🙂

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s