Slávne údolie Kalalau!

Tretí deň po prílete sme sa rozhodli pre výlet do najsevernejšej časti ostrova dostupnej autom. Cesta končí kúsok pred začiatkom Kalalau trail, asi najznámejšou turistickou trasou ostrova. Celá trasa z pláže Ke´e až po pláž Kalalau a späť, meria zhruba 36 km. My sme z dôvodu nedostatočnej kemperskej vybavenosti a horúceho slnečného počasia (to nám vyšlo aspoň prvé dni) absolvovali len prvý úsek po pláž Hanakāpīʻai, cca 6,5 km obojsmerne. Okúsili sme nástrahy trailu, ktorý je považovaný za jeden z najťažších na svete. Tá ťažká časť asi začína až ďalej, prípadne je to hodnotené Američanmi. Určite si sem však treba vziať pevnú, najlepšie členkovú obuv, keďže veľa úsekov bolo bahnitých. Stúpanie a klesanie bolo o to náročnejšie, my sme však chvalabohu ustáli všetky šmyky. Videli sme však aj pána, ktorý nemal to šťastie, chvalabohu sa mu ale nič nestalo, odnieslo si to len oblečenie. Stretli sme tu aj rodičov s malými deťmi, čo mi osobne neprišlo práve najmúdrejšie a najzodpovednejšie. Dva páry mali dokonca úplne malé bábätká, ktoré niesli ešte vo vakoch. Ak by spadli, neviem ako by to skončilo… Navyše pri plačúcom dieťati na chrbte si to nemôže užiť nikto z nich, ani z okoloidúcich turistov. Našťastie naše tempo bolo rýchlejšie, a tak sme sa od plaču rýchlo vzdialili. Počas našej trasy sa nám zopárkrát naskytli krásne výhľady na okolité hory a pobrežie, údolie Kalalau je však z opačnej strany hôr – tam kde končí tento trail. Tesne pred plážou Hanakāpīʻai nás čakalo prebrodenie rieky, takže aj tento najkratší úsek ponúka zaujímavé momenty. Rieka nebola nijak rozbúrená, takže sa dala pokojne prebrodiť, odniesli si to len topánky, ktoré sa kontaktu s vodou nevyhli. Celý tento úsek nám zabral zhruba 3 a pol hodiny, vrátane oddychu na pláži, foto zastávok a rozjímania cestou. Občas sme dokonca museli čakať, kým sme sa dostali na rad, napr. pri brodení rieky či prekračovaní menších potokov. A to sme vyrazili ráno, cestou späť sme míňali ešte viac ľudí. Takže určite odporúčam vyraziť čo najškôr. Lepšie je ale raz vidieť ako 100x počuť, takže pre inšpiráciu prikladám fotky z danej túry.

 

Ďalšou variantou, ako si pozrieť údolie Kalalau je absolvovať túru po Kalepa Ridge Trail. Na údolie má človek pohľad z opačnej strany a nachádza sa vlastne priamo nad celým údolím Kalalau. Takže oproti predošlej túre sme naozaj videli aj toto preslávené údolie. Osobne sa mi táto trasa páčila oveľa viac. V prvom rade tu bolo oveľa menej ľudí, skoro celý čas neskutočné výhľady na celé údolie a nádherné hory, úplne šialené počasie ktoré sa menilo každých pár minút, ako aj rôznorodosť flóry (od pralesa, listnatého lesa, až po vyprahnuté vrcholky hrebeňa). Musím síce spomenúť aj občasné prudšie klesania a stúpania, ako aj prechody ponad útesy po veľmi úzkych “chodníčkoch”. Stretli sme dokonca jedného pána, ktorý svoju túru ukončil predčasne práve kvôli týmto prechodom a jeho strachu z výšok. Takže určite by som to neodporúčala ľuďom, ktorí majú podobné problémy. Celú túru sme absolvovali zhruba za 2 a pol hodiny, vrátane pauzy na obed, čakania na rozplynutie mrakov a samozrejme, rozjímania a užívania si výhľadov. Opäť prikladám fotky, aby ste mohli sami porovnať, čo vyzerá zaujímavejšie.

 

A ak by ste náhodou nemali čas ani na jeden z uvedených trailov, odvezte sa aspoň na vyhliadku Kalalau, ale aj Pu’u o Kila výhľad. My konkrétne sme z druhého spomínaného nevideli nič iné ako hmlu, ale podľa lokality vyhliadky odtiaľ za priaznivejšieho počasia musí byť naozaj krásny výhľad. Mahalo a aloha.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s