Prvých 24 hodín na Kauai ako zo zlého sna!

Už let z Big Islandu ktorý mal meškanie a hrozilo, že nestihneme prípoj z Oahu (vlastne ak by na nás nepočkal tak by sme ho ani nestihli), nám mal naznačiť že to od začiatku nebude ružové. Na celý 10-dňový pobyt sme mali dohodnuté dobrovoľníctvo v hlavnom meste ostrova, Lihue. Jednalo sa o pomoc so záhradou a starostlivosťou o dom 4 hodiny denne 5 dní v týždni, na oplátku nám malo byť poskytnuté ubytovanie a strava. Keďže z nejakého dôvodu nás domáci nechceli prísť vyzdvihnúť na letisku (ktoré nebolo vôbec ďaleko), doporučili nám zviesť sa lokálnym spojom. Zastávku autobusu sme našli pred letiskom a čakali sme asi 30 minút s tým, že autobus príde. Lenže ten nechodil a nik na letisku nám nevedel povedať dôvod. Nakoniec sme si všimli malým písmom dopísané, že na zastávku letiska príde autobus len na zavolanie, avšak žiadne číslo tam uvedené nebolo. Navyše autobus už pravdepodobne pokračoval ďalej v ceste. Zavolali sme si teda taxík (na letisku bol na to určený telefón) a dúfali, že tá suma nás nerozplače. Taxikár nás o chvíľku vyzdvihol a ohľadom autobusu nám povedal ďalšiu bizarnú informáciu, že ak by aj prišiel, resp. sme si ho zavolali, nevzal by nás s batožinou. Podotýkam, z letiska! Nuž ako sa hovorí, iný kraj, iný mrav. Po pár minútach sme už vystupovali, za cca 5 minút si vypýtal asi $15.

Pred bránou do domu parkovala stará dodávka, z ktorej nás hneď zdraví postarší pán a vysvetľuje, že on tu býva. Posiela nás ďalej že sme správne a domácu nájdeme vzadu v dome. Po vstupe na pozemok bolo jasné, že domáci netrú biedu. Obrovská záhrada s exotickými stromami, riekou a malou plážou bola doplnená 2 obrovskými domami, zopár džípmi, autami a loďami. Pani sme stretli na záhrade a od prvého pohľadu vo mne nebudila najlepšie dojmy. Ukázala nám naše bývanie, no už to bol kameň úrazu. “Izba” bola umiestnená, resp. bola súčasťou veľkého hangáru, kde očividne opravovali časti z lodí. Spaciu časť od časti pracovnej neoddeľovali žiadne dvere, vstup bol spravený cez otvor v stene. Súčasťou “izby” bola aj “kuchyňa”, ktorá pozostávala z pultu, skriniek, bordelu a drezu. Vedľa bola aj chladnička s nefunkčnou mikrovlnkou. Malou chodbou sme sa dostali do kúpeľne, kde nefungovalo svetlo a na tento účel slúžila mini lampa položená na umývadle. Sprcha vyzerala tak, ako si predstavujem sprchy na vojne. Aby sme mohli spláchnuť záchod, museli sme si zakaždým najprv naplniť nádržku vodou (ok v rámci šetrenia vody). Predtým než domáca odišla z tejto našej “izby”, nám ešte stihla dať základné info, ako napríklad že máme chodiť po špičkách, lebo pod nami býva nejaký ich nájomca a stále sa sťažuje na hluk, alebo že máme zaplatiť depozit $25 za bývanie, aby mala istotu že si po sebe upraceme! Na zemi sa váľali odrobinky a celkovo to vôbec nevyzeralo čisto, a ona nám povie toto?! Na to som jej teda oponovala že to nemala uvedené nikde v podmienkach a že predsa nie sme v žiadnom hoteli, ale prišli sme ako dobrovoľníci. Ona len odvrkla že nám to predsa pri odchode vráti a keď sa nám to nepáči, môžme odísť. No už sme mali dosť a začali sme hľadať iné riešenia.

Keďže sme na Kauai prišli pred Vianocami, sumy za ubytovanie boli horibilné, a tak sme začali zvažovať prenájom auta, v ktorom by sme aj kempovali. Mali sme číslo na Slováka Milana, ktorý tu žije a prenajíma autá a od ľudí vo Vancouveri sme vedeli, že niekedy vie pomôcť aj s ubytovaním. Rozhodli sme sa mu zavolať a vysvetliť našu situáciu. Milan bol od začiatku veľmi milý a ochotný nám pomôcť, keďže bolo ale už dosť neskoro večer, dohodli sme sa že mu zavoláme znova ráno a uvidíme, čo sa mu podarí zistiť. Uložili sme sa do postele, sprchu sme z hygienických dôvodov vynechali a na dobrú noc sme si pustili nejaký dokument. Po chvíľke už Peťo spal a ja som zaregistrovala nejaký pohyb v “kuchyni”. Po skrinkách sa prechádzal slušne živený potkan! Očividne hľadal niečo pod zub, nemal problém postaviť sa na zadné a oňuchávať veci, ktoré boli zavesené nad skrinkami. Následne zoskočil do drezu, odkiaľ sa po chvíli zjavil späť na pulte a po kraji pultu pokračoval až na podlahu, kde som ho už stratila z dohľadu. Počula som len jeho dopad na tú podlahu a nevedela som, čo robiť. Peťa som radšej nebudila lebo to by sme v tej “izbe” dlhšie neostali, a tak som nakoniec len dúfala že sa nezjaví na posteli. Našťastie sa na nej nezjavil, aspoň kým som nezaspala, čo mi po tomto pochopiteľne celkom trvalo. Nasledujúci deň sme začali dobrovoľníčiť o 7 ráno a nevedeli sme sa dočkať 10-tej hodiny, kedy sme mali volať Milanovi. Peťo strávil celé 4 hodiny s pánom domácim v záhrade, to vraj bolo v pohode. Ja som však trávila svoj čas v dome s domácou a 3 psami, občas prišiel aj pán domáci. Ten sa zaujímal o Slovensko, ako to u nás funguje, dával mi cestovateľské rady ohľadom Kauai, chcel mi požičať rôzne knižky, rozprával mi o svojich cestách z ktorých mal na stene nádhernú zbierku indiánskych masiek a celkovo bol veľmi príjemný a bezstarostný. Možno aj preto, že pobehoval s jointom v ruke, keďže marihuanu užíval z medicínskych dôvodov. Škoda že dokázal žiť s takou harpiou, keby boli obaja takýto, zvládli by sme aj to ubytovanie, teda až na zjavenie potkana. Mojou úlohou v dome bolo zorganizovať bordel v kuchyni, umyť riady, poodkladať veci, umyť celú kuchyňu, podlahu a postarať sa o prádlo domácich. Od prania až po skladanie, ich osobné veci, pričom my sme si u nich ani nemohli nič oprať, mali sme ísť do prádelne v meste! Pred umývaním podlahy mala domáca pani samozrejme potrebu dodať, aby sa podlaha po dokončení leskla a celý čas som po dome mala chodiť vyzutá, teda len v ponožkách, napriek tomu že im tam pobehovali 3 psy, ktoré boli jednu chvíľu von, potom zasa dnu. Fotku mojich bielych ponožiek pre predstavu ako to tam vyzeralo prikladám.

DSC_0983Konečne moje otročenie vnútri skončilo a šla som za Peťom, aby sme zavolali Milanovi. Ten nám hneď ponúkol, že nám prenajme auto a prinajhoršom by sme spali v ňom, ale že nejak to všetko vyriešime, máme si zbaliť veci a on po nás okolo obeda príde. Tak aj bolo, prišiel a my sme mysleli že ideme prebrať možnosti osobne a potom sa dohodneme, čo ďalej. On sa nás len spýtal, kde máme kufre a že teda jasné že nám pomôže tak si máme ísť pre veci. Domácej sme šli oznámiť, že odchádzame, povedala som jej o nočnom zážitku, ale vyzerala že si z toho ťažkú hlavu nerobí, to skôr my sme sa cítili veľmi nepríjemne. Pri balení nás samozrejme prišla kontrolovať, asi či si nevezmeme neviem čo, toho potkana alebo čo. Čo najrýchlejšie sme teda odišli a dúfali sme, že všetko negatívne sme si už na ostrove odžili.

Všetky veci sme naložili do auta a smerovali sme s Milanom asi 15 km severnejšie, do menšieho mestečka Kapaa. Cestou nás pozval na obed a vyrozprávali sme mu všetky detaily nášho nepríjemného zážitku, on nám zasa ponúkol možnosti, ako vyriešiť naše bývanie na ostrove na ďalších 9 dní. Nakoniec sme sa dohodli, že mu pomôžeme so starostlivosťou o apartmány a na oplátku budeme môcť v jednom z nich ostať. Tak aj bolo, prvý apartmán v ktorom sme bývali bol dlhšie neobývaný, a tak sme ho potrebovali dať do pucu. Síce sme v ňom bojovali so švábmi, ale v spálni sa našťastie nezdržiavali. Navyše sme mohli upratovať po večeroch a keďže sme sa dohodli aj na prenájme auta, celé dni sme mohli stráviť spoznávaním ostrova. Ďalším bonusom bola aj slovenská rodina, ktorá sa o apartmány starala. Idka a Arnold spolu s ich 2 deťmi, Lily a Alexom, boli tak milí, že nás pozvali ku štedrovečernému stolu, a tak sme na mali slovenské Vianoce na Havaji so všetkým, čo k tomu patrí! Nechýbala kapustnica, zemiakový šalát s rybou, bobaľky či oplatky. A ak to náhodou niekto z Vás číta, ďakujeme Vám všetkým ešte raz 🙂 Naozaj ste nám neskutočne spríjemnili náš pobyt na Kauai a samozrejme v prvom rade ste nás zachránili!

One thought on “Prvých 24 hodín na Kauai ako zo zlého sna!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s