Prečo som sa rozhodla odísť do zahraničia.

Vždy som si chcela vyskúšať život v inej krajine a už počas štúdia som zvažovala Erasmus, ale nakoniec som sa na to vykašľala, čo ma neskôr celkom mrzelo. A tak mi rok 2016 priniesol naplnenie tejto túžby. Nebudem však predbiehať, toto rozhodnutie neprišlo len tak bezdôvodne. Všetko začalo zhruba rok pred odchodom, kedy som začala mať problémy v práci s nadriadeným. To nakoniec vyústilo až do mojej výpovede, a aj keď som sa vtedy cítila neskutočne ukrivdená, nakoľko neznášam nespravodlivosť, vďaka tomuto človeku som sa nakoniec dostala až na Island. Síce som si vyskúšala ešte jednu kancelársku prácu na Slovensku, ale ani tam to nebolo ružové, nadriadená osoba mi od prvého momentu pripomínala tú predošlú. Navyše som mala minimum voľného času, kopec starostí a nervov, a tak to opäť viedlo len k výpovedi. V čase ukončenia pomeru som však už mala nájdenú prácu na Islande, takže rovno z kancelárie som nasadla do lietadla so smerom môjho nového domova.

A prečo práve Island? Táto krajina ma neskutočne lákala kvôli svojej prírode a nakoľko viem aká je drahá, bola to najjednoduchšia možnosť, keďže platy u nás sú stále na zaplakanie. A môžem spokojne prehlásiť, že moje rozhodnutie vôbec neľutujem, bolo to dovtedy moje najlepšie leto v živote. Konečne som mala šéfa, ktorý bral na vedomie môj názor a nemal problém spraviť veci podľa mňa, ak to dávalo väčší zmysel. Toho by som sa u nás asi len tak nedožila. Niekedy mi však islandská ľahkovážnosť a prílišná pohoda vedeli vyrobiť vrásky na čele. Najmä v prípadoch, keď v 15-izbovom hoteli bolo rezervovaných izieb 16! A šéf mi k tomu s pokojným hlasom do telefónu oznámi, že veď to sa nejako vyrieši. Sama netuším ako, ale nakoniec sa každý problém naozaj nejako vyriešil. Prvý pracovný mesiac na Islande sa niesol hlavne zvykaním si na ich pohodu. Veľakrát som sa pristihla pritom, ako nad všetkým príliš špekulujem a že to všetko beriem príliš zodpovedne. O islanďanoch som si naivne myslela, že budú mať všetko krásne zadelené a všetko bude šľapať ako švajčiarske hodinky, niečo na štýl škandinávcov. Opak je však pravdou, oni sú takí severní gréci, ba ešte aj horší (čo sa týka bezstarostnosti).

Takže vlastne v tomto prípade sa mi potvrdilo ľudové príslovie, že všetko zlé je nakoniec na niečo dobré. Aj keď asi do smrti nezabudnem konkrétnemu človeku to, čo sa vo firme udialo a čo mi bolo vyčítané, nakoniec som šťastná že som sa aj vďaka tejto negatívnej skúsenosti v živote posunula oveľa ďalej. Neviem či by som si inak vyskúšala život na Islande či v Kanade, a asi by som sa tak ľahko nedostala ani na Hawaii. Momentálne som na Islande už po tretíkrát a myslím, že to hovorí za všetko!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s