Život pri jazere Mývatn

Pri jazere, konkrétne v oblasti Skútustaðir, sme strávili prvú islandskú zimu ešte v roku 2016/17. Po 4 a pol mesiacoch sme vymenili Island za Kanadu, a späť na Mývatn sme sa vrátili vo februári 2018. Oproti Raufarhöfnu, kde sme si prvýkrát vyskúšali život na Islande, je Mývatn oveľa rušnejším miestom. Nachádza sa totiž priamo na Ring road-e, teda hlavnej ceste, ktorá vedie okolo celého ostrova. Navyše oblasť Mývatn ponúka viacero “must-see” destinácii, takže patrí k povinným zastávkam všetkých turistov, ktorí si zvolili cestu Ring roadom. V letnom období sa k nim pridávajú aj tí, Pokračovať v čítaní článku “Život pri jazere Mývatn”

Keď ti na cestách nevychádza všetko podľa predstáv

Cestovanie nie je vždy len o tých pozitívnych zážitkoch, niekedy sa človek bohužiaľ musí vysporiadať aj s tými menej príjemnými. Či už ide o technické, zdravotné či sociálne problémy, každý jeden dokáže poriadne znepríjemniť fungovanie v danej krajine. Našťastie sa mi však zatiaľ nestalo nič naozaj vážne, nikde ma neuniesli, nenapadli, nezrazili, nezastrelili, dokonca mi ani nikto neukradol dôležité doklady či peniaze. A pevne verím že to takto ostane aj naďalej.
Rozhodla som sa teda zaspomínať a podeliť sa o tie najmenej príjemné zážitky, ktoré sa mi za tých pár rokov prihodili. Pokračovať v čítaní článku “Keď ti na cestách nevychádza všetko podľa predstáv”

8 kanadských “tradícii”, ktoré treba okúsiť

Kanada sa od Európskych krajín v mnohom líši, v prvom rade je tu všetko väčšie, x-násobne. Keď si ale vezmem, že veľkosť Kanady zodpovedá zhruba veľkosti celej Európy, niet sa čomu čudovať. To, čo v Európe považujeme za veľkú vzdialenosť, je v Kanade čo by kameňom dohodil. Naopak, história je niečo, čo im chýba. Krajina oslavovala 150. výročie minulý rok, takže to, čo je pre nich historická budova, Pokračovať v čítaní článku “8 kanadských “tradícii”, ktoré treba okúsiť”

Čo všetko ma na Islande prekvapilo…

Keď som sem šla prvýkrát, v podstate som nemala nejaké konkrétne očakávania, ale keďže som Islanďanov brala za severanov, čakala som že všetko bude organizované a že to tu bude šľapať ako hodinky. Netušila som, ako veľmi sa môžem mýliť. Oni sú skôr takí severskí Gréci, typickí ostrovania. Na všetko majú čas, z ničoho si nerobia ťažkú hlavu a hlavným mottom je, že všetko sa nejako vyrieši. Pre lepšie pochopenie podložím pár príkladmi. Počas prvého pobytu nám šéf sľúbil nové postele už keď sme prišli, Pokračovať v čítaní článku “Čo všetko ma na Islande prekvapilo…”

Slávne údolie Kalalau!

Tretí deň po prílete sme sa rozhodli pre výlet do najsevernejšej časti ostrova dostupnej autom. Cesta končí kúsok pred začiatkom Kalalau trail, asi najznámejšou turistickou trasou ostrova. Celá trasa z pláže Ke´e až po pláž Kalalau a späť, meria zhruba 36 km. My sme z dôvodu nedostatočnej kemperskej vybavenosti a horúceho slnečného počasia (to nám vyšlo aspoň prvé dni) absolvovali len prvý úsek po pláž Hanakāpīʻai, cca 6,5 km obojsmerne. Okúsili sme nástrahy trailu, Pokračovať v čítaní článku “Slávne údolie Kalalau!”

Trolí polostrov – Tröllaskagi, časť I.

Celý tento výlet sa takmer neuskutočnil, keďže na aute sme stále mali (a áno, ešte stále máme aj po ďalších 2 týždňoch od výletu) zimné pneumatiky s klincami v gumách. Podľa zákona už mali byť vymenené takmer pred 3 týždňami. Už ani neviem koľkokrát som sa na to pýtala nášho farmára, kedy to vymení. Ale to je také islandské, riadia sa asi mottom nerob to, čo si môžeš odložiť na neskôr. No a potom to ešte párkrát odlož a možno sa na to časom aj zabudne… Takto napríklad čakáme na digestor, Pokračovať v čítaní článku “Trolí polostrov – Tröllaskagi, časť I.”

Honba za lávou!

Vidieť tečúcu lávu bolo mojim snom už veľmi dlho. Samozrejme najradšej by som sledovala vybuchujúcu sopku s chŕliacou lávou priamo z krátera, ale na Hawaii (Big Island) ide o trošku menej adrenalínový zážiok, naozaj len trošku. Nájsť lávu niekde v obrovskom lávovom poli totiž vôbec nie je jednoduché. Navyše túra cez čierne lávové pole, ktoré je každú chvíľu rozpukané, vyvrásnené (asi to nebude práve najsprávnejší geologický výraz), prepadnuté, prípadne doplnené sírovými oblasťami a horúčavou sálajúcou spod Vás, Pokračovať v čítaní článku “Honba za lávou!”

Život v najseverovýchodnejšom mestečku Islandu

Už len samotná cesta sem, do Raufarhöfnu, bola zážitkom. Keďže cesta z Reykjavíku meria viac ako 600 km a na ceste sme boli už dobrých pár hodín (Malacky-Bratislava-Budapešť-Keflavík-Reykjavík), tešili sme sa až si konečne niekde odpočinieme. Nasmerovali sme si to do kempu hneď vedľa oceánu, začalo to idylicky. Pred odchodom zo Slovenska som kupovala nový stan, špeciálne na Island s vysokou vodeodolnosťou a stihol prísť na poslednú chvíľu, tak ma ani nenapadlo celý ho vybaľovať a skladať a zistiť tak, či náhodou niečo nechýba. No hneď prvú noc som to oľutovala. Pokračovať v čítaní článku “Život v najseverovýchodnejšom mestečku Islandu”

Prečo som sa rozhodla odísť do zahraničia.

Vždy som si chcela vyskúšať život v inej krajine a už počas štúdia som zvažovala Erasmus, ale nakoniec som sa na to vykašľala, čo ma neskôr celkom mrzelo. A tak mi rok 2016 priniesol naplnenie tejto túžby. Nebudem však predbiehať, toto rozhodnutie neprišlo len tak bezdôvodne. Všetko začalo zhruba rok pred odchodom, Pokračovať v čítaní článku “Prečo som sa rozhodla odísť do zahraničia.”

Ako vyzerá túlanie sa veľkomestom

Osudný autobus číslo 19. Nastupujem prednými dverami a hneď si všímam podivína sediaceho v zadnej päťke. Postupne ho radím z podivína na feťáka, pravdepodobne bezdomovca. Cesta mi pripadala nekonečná, keďže som neustále počula hlasné smrkanie, a do vreckovky to samozrejme nebolo. Do toho ešte poťahovanie všetkých telesných tekutín do tela či bezdôvodné smianie sa, no a keď som ho zbadala prechádzať sa po autobuse, len som tŕpla nech si ku mne neprisadne. Chvalabohu po dlhej ceste vystúpil, konečne zavládol pokoj. Pokračovať v čítaní článku “Ako vyzerá túlanie sa veľkomestom”